Obninsk/Bratislava
26. júna (TASR) - Jadrové elektrárne sa podieľajú na výrobe energie od
prvej polovice 50. rokov minulého storočia. Výstavba prvej jadrovej
elektrárne na svete sa začala v Sovietskom zväze v roku 1951 neďaleko
mesta Obninsk v Kalužskej oblasti. Vo štvrtok 27. júna uplynie od jej
spustenia do prevádzky 70 rokov.
Prvé uznesenie sovietskej vlády týkajúce sa výstavby jadrovej elektrárne
sa datuje 16. májom 1950. Miesto jej výstavby, približne 100 kilometrov
od Moskvy nebolo vybrané náhodne. Ruské zdroje pripomínajú predovšetkým
dva dôvody: Prvým bol ten, že potenciálny protivník nebude hľadať taký
objekt strategického významu tak blízko pri metropole krajiny a druhý
dôvod spočíval v tom, že na projekte sa osobne podieľal popredný
sovietsky fyzik Igor Vasilievič Kurčatov, otec sovietskej atómovej
bomby.
S výstavbou elektrárne sa začalo v novembri 1951. Mesto Obninsk vzniklo
prakticky na zelenej lúke a jeho obyvatelia pracovali hlavne v jadrovej
elektrárni. Neskôr sa stalo strediskom sovietskeho nukleárneho výskumu.
Montáž reaktora a zariadenia prišla na rad v októbri 1953 a v júni 1954
dodávala elektráreň do siete už elektrinu. Prvá jadrová elektráreň na
svete bola k energetickej sieti pripojená 27. júna 1954. Jadrový reaktor
AM-1 (atom mirnyj – mierový atóm), umiestnený v 17,5 metra hlbokej
šachte, mal výkon 5 megawattov. Bol kanálového typu, ako moderátor sa
použil grafit a ako chladivo voda.
Informácia o spustení jadrovej elektrárne v Obninsku sa stala
neočakávanou nielen pre svetovú, ale aj samotnú sovietsku verejnosť.
Totiž jej výstavba sa držala v prísnej tajnosti.
Obninská elektráreň nemala svojim výkonom zásadný vplyv na zásobovanie
energiou, ale už samotné spustenie prvej jadrovej elektrárne na svete
malo strategický význam. Na dlhé roky sa stala v Sovietskom zväze
jedinečnou experimentálnou základňou a navyše, okrem výroby elektriny,
slúžila aj na výrobu izotopov najmä pre medicínske účely.
Koniec prvej jadrovej elektrárne na svete prišiel po 48 rokoch, presne
29. apríla 2002 o 11. hodine 34. minúte moskovského času. Na jej mieste
je zriadené múzeum jadrovej energetiky.
V súčasnosti je na svete 416 jadrových reaktorov v 31 krajinách, ktoré
vyrábajú približne 10 percent elektrickej energie. Podľa World Nuclear
Industry Status Report najvyšší podiel jadrových elektrární na
celosvetovej výrobe elektriny bol v roku 1996, kedy dosiahol 17,5
percenta. Od roku 2021 však nepredstavuje jadrová energia viac ako 10
percent celosvetovej výroby.
Ani jadrovú energetiku neobišli mimoriadne udalosti. Prvou, ktorá
negatívne vstúpila do povedomia svetovej verejnosti, bola havária na
elektrárni Three Mile Island v Spojených štátoch amerických v roku 1979.
Ďalšia vážna udalosť nasledovala v roku 1986 na 4. bloku Černobyľskej
jadrovej elektrárne v Sovietskom zväze a poslednou sa stala pohroma na
štyroch blokoch elektrárne Fukušima 1 v Japonsku v roku 2011, ktorú
spôsobilo zemetrasenie a následná vlnami cunami.
V nadväznosti na jadrovú katastrofu v Černobyle vznikla potreba
celosvetovej spolupráce v oblasti bezpečnosti jadrových energetických
zariadení. Preto bola 15. mája 1989 v Moskve založená Svetová asociácia
prevádzkovateľov jadrových zariadení (WANO), ktorej hlavným cieľom je
zlepšovanie jadrovej bezpečnosti v celosvetovom rozsahu.